Severné Krajiny

                                                                        Estónsko 

Estónsko

Estónsko leží v severnej Europe je najsevernejšia z pobaltských zemí. Členom Europskej unie a NATO je od roku 2004. Od Fínska ho na severu delí zhruba 80 km široký Finský záliv. Na západe sa nachádza Baltské more. Suchozemskú hranicu má Estónsko na východe s Ruskom, ovšem prevažná časť tejto hranice prechadza rozľahlým Čudským jazerom. Najdľšia suchozemská hranica je na juhu s Lotyšskom.

Politické usporiadanie

  Estónsko je parlamentná demokracia, v ich čele stojí prezident volený jednokomorovým parlamentom. Funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov a jedna osoba môže byť prezidentom nanajvýš v dvoch po sebe následujúcich funkčných obdobiach. Vládu zestavuje premiér menovaný prezidentom. Počet ministrov není pevne dán, napr. v roku 2005 mal kabinet 15 členov. Vláda je menována prezidentom potom, čo bola schválena parlamentom.

Zákonodárná moc je v rukách jednokomorového parlamentu volajúceho Riigikogu. Parlament má 101 poslancov a je volen vo všeobecných parlamentních volbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Najvyšší súdní instancí je Národní súd (Riigikohus) s 19 sudcami. Predseda súdu je nominován prezidentom a schválením parlamentom. Zbylý sudcovia pak nominujú predsedu súdu, ničmenen k ich potvrdenia vo funkci je opeť potreba schválením parlamentom.

Okrem bežného hlasovania vo volebnej miestnosti je v Estónsku možné hlasovať i prostrednictvom  internetu. Elektronické hlasovánie bolo poprvé použito v komunálních voľbách v roku 2005.

Administrativné a samosprávné členenie

Estónsko je rozdeleno na 15 administrativných jednotek — krajov (estonsky maakond): Harju maakond, Hiiu maakond, Ida-Viru maakond, Järva maakond, Jõgeva maakond, Lääne maakond, Lääne-Viru maakond, Pärnu maakond, Põlva maakond, Rapla maakond, Saare maakond, Tartu maakond, Valga maakond, Viljandi maakond a Võru maakond.

Kraje sa delia na samosprávne celky, im môžu byť buď samosprávna statutátní mesta (estonsky linn), alebo obce nemajúce mestský status (estonsky vald), ktoré môžu zostávať z jedného alebo viac sídel.

Sídla sa podla veľikosti, významu a historickej tradicie delia v mesta (linn), mestyste (alev), mestečka (alevik), dedina(küla) a usadlosti (talu). Večšina miest a miestysov tvorí samostatnú samosprávnu jednotku, zatím čo mestečka, dediny a usadlosti bývajú v samosprávnéej obce sdružené s dalšími okolními sídlami.

Prírodné pomery

Estónsko leží na východnom pobrežia Baltského mora (estónsky Läänemeri) v severozápadnej části Východoeuropskej roviny medzi 57,3° a 59,5° severnej šírky a 21,5° a 28,1° východnej dľžky. Priemerná nadmorska výška činí pouhých 50 m n. m. Najvyšším bodom zeme je Suur Munamägi na juhozápade (318 m).

Nerastné bohatstvo je chudé, hospodárske využitie majú pouze ložiska ropných bridlic a vápencov. 47 % rozlohy zeme pokrývajú lesy. V Estónsku sa nachádza viac než 1 400 jazier a značné množstvo močaristiek, rašelinišť a bažin. Večšina jazier je pomerne malá, avšak najväčšie Čudské jazero (estónsky Peipsi järv) ležiaci na východe zeme zabírá úctyhodných 3 555 km². 3794 km dlhé pobrežie je značne členité s radou zálivov, zátok a prielivov. Počet ostrovov a ostrovkov sa odhaduje na 1500, pritom dva največšie z nich – Saaremaa a Hiiumaa – tvorí dokonca samostatné kraje.

Podnebie je mierne, i keď ponekud chladnejšie ako v Česku,  približne  s istými dlhými ročními obdobiami. Priemerná teplota sa pohybuje od 16,3 °C na ostrovoch do 17,1 °C vo vnútrozemia v júly, ktorý je najteplejším mesiacom, a od -3,5 °C na ostrovoch do -7,6 °C vo vnútrozemia vo februári,  je najchladnejším mesiacom. Priemerný srážkový priemer je 568 milimetrov ročne, pritom najviac zrážok spadne v skorom lete.

Hospodárstvo

 

Po získání nezávislosti v roku 1991 sa Estónsko významnou mierou soustredilo na obnovu hospodárstva zeme a naštartovánia hospodárského rastu. V roku 1992 uviedlo do obehu vlastná voľna zmenitelná mena – estónska koruna (eesti kroon, EEK), ktorá nahradila rubl. Nová mena bola pevne zviazaná s nemeckou markou v kurzu 8 EEK = 1 DEM. Potej, čo Nemecko nahradilo marku eurem, bol kurz zmenen na 15,6466 EEK za 1 euro. Následovala rozsáhlá privatizacia, včetne privatizacie telekomunikací, železnic a energetiky, ktorá v omedzenej miere pokračuje i teraz.

V roku 1994 zaviedlo Estónsko ako vôbec prvé zemi na svete rovnú daň z príjmu vo výške 26 %. Od roku 2000 však právnické osoby nemusí tuto daň platiť vôbec, a to pokud svôj zisk reinvestujú. Daň je však stále platná v prípade vyplácenia dividend. V roku 2005 sa sazba dane znížila na 24 %.

Najhorším rokom pre estónske hospodárstvo od získania nezávislosti bol rok 1999, keď v dôsledku ruskej krize z predchádzajúceho roku poklesol hrubý domácí produkt o niekoľko percent. Od tej doby HDP neustále raste tempom okolo 5 % ročne. HDP prepočítaný na jedného obyvatela je 15 217 USD, to je najviac z pobaltských zemí.

Estónske hospodárstvo je založene prevažne na službách, významný je hlavne sektor informačných technologií, telekomunikacie a bankovníctvo. Z priemyslových oborov sú najdôležitejší elektrotechnický, drevozpracujúcí a chemický priemysel, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významnú rolu hraje tiež rybolov. Rychlý rast estónskeho hospodárstva je podporován prísunom kapitálu z skandinávských zemí. Pres estónske prístavy prechádza i významná časť ruského zahraničného obchodu, mimo iné i ruská ropa.

Estónsko je členom Europskej unie (od roku 2004) a Svetové obchodníctvo organizacie (WTO, od roku 1999). V roku 2004 bola vyhotovená estónska podoba eura, jeho zavedenie sa pôvodne plánovalo na 1. januára 2007. Vzhladom k vysokej inflaci sa však teraz počita sa zavedením v roku 2010.

Obyvatelstvo

Etničtí Estónci tvoria takmer 70 % obyvatelstva. Prvá a druhá generácia imigrantov z rôznych častia bývalého Sovietského svazu, hlavne z Ruska, potom predstavuje väčšinu z zbyvajúcich 30 %. Rusky hovorí menšina sa nachádza v hlavnom meste Tallinnu a v priemyslových oblastiach na severovýchode Estónska (Ida-Virumaa). Za zmienku stojí i nepočetná fínska menšina.

Úradním jazykom je estonština, uralský jazyk blízký fínštine. Ruština nemá status úradní reči, ale väčšina ľudí vo veku 30-70 rokov jej aspoň rozumie, alebo bola povinným jazykom v školách v dobe okupácie Sovietským svazom. Mladší ľudia väčšinou hovoria dobre anglicky.

Estónsko má druhú najvyššiu mieru výskytu HIV u dospelých v Európe po Ukrajinu (1,1% v roku 2001). Virusom HIV je najviac postižená a znečištená severovýchodna časť zeme (Ida-Virumaa).

Podla počítany ľudi z roku 2003 sa obyvatelstvo skládá z týchtoch etnických skupin:

• 68,4 % Estóncov
• 25,7 % Rusov
• 2,1 % Ukrajincov
• 1,2 % Bielorusov
• 0,8 % Fínov
• 1,7 % ostatných

Náboženstvo

Estónci sú z veľkej väčšiny bez vyznaia a vliv cirkvi je pomerne mala. Podla projektov Eurobarometer v priezkumoch z roku 2005 iba 16 % Estóncov prehlásilo, že verí v Boha, 54% verí v nejakou duchovní alebo životní sílu a 26 % neverí v nič z toho. Estónsko tak spolu s Českou republikou súteží o titul "najatističkejši štát Europskej unie". Prevládajúcím náboženstvom etnických Estóncov je kresťanstvo, predstavované luteránskou evangelickou církví. Väčšina veriacich patriacich k ruskej menšine sa hlásí k ruskej pravoslavnej církvi.

V súčasnosti sa k rôznym cirkvam hlásí 31% dospelého obyvatelstva, pritom rozdelenie je nasledujúce:

• 15 % estonská luteránská evangelická církev
• 14 % pravoslavná církev
• 0,5 % baptistická církev
• 0,2-0,4 % rímskokatolická církev

Prítomné sú i daľšie menšie protestantské církvi, židia a novodobí pohania vyznávajúceho pradávného estonského boha Taaru.

Významné mesta

• Haapsalu
• Jõhvi
• Kärdla
• Kohtla-Järve
• Kunda
• Kuressaare
• Narva
• Paldiski
• Pärnu
• Rapla
• Tartu
• Tallinn
• Valga
• Võru
• Viljandi

Vzdelanie

Základné školy sú v Estónsku deväťročné (7-16 rokov) a sú povinné pre všetkých. Studenti, ktorí absolvujú základnú školu obdržia certifikát, ktorý im dává právo pokračovať v dalším vzdelavaním. Existujú 2 varianty dalšieho študia (obe po troch rokoch studia) Prvou variantou sú sekundárne obecne vzdelaváci školy (gymnázia), druhou sú odborne vzdelávacie školy. Bezprostredne po vyštudovania gymnázia obdrží študent certifikát, ktorý im dává možnosť študovať ďalej. Vyššie vzdelávanie je zajišťováno univerzitami a také inštitúciami vyššieho vzdelávania. Štúdium na univerzite je rozdelené do niekoľkých částí. Prvou etapou sú bakalárska študia (obvykle trojročka), druhou magisterská študia (obvykle dvojročka), tretia pak doktorská štúdia (obvykle 4-ročka). Najslávnejšou estónskou inštitúcou terciérního vzdelávania je univerzita v Tartu.

 

Estónska Hymna:

Pieseň Mu isamaa, mu õnn ja rõõm je estonská hymna.

Slova piesne „Mu isamaa“ napsal Johann Voldemar Jannsen, známý estonský národní buditel. Hudba je založena na melodie finskej národnej hymny, ktorou zložil nemecký skladatel Fredrik Pacius. Premiéru pieseň mala behom Prvého všeobecného festivalu piesne v roku 1869, na ktorý prišlo viac než 20 tisíc Estoncov. Festival sa stal prví manifestací estonskej jednoty. Hrané boly skladby nemecké a dvěe estónske: „Mu isamaa“ a pieseň na slova Lidie Koiduly s hudbou zloženou Alexandrom Kunileidem. Obe si získaly velkú oblibu. Prví z nich bola od roku 1896 estonskou hymnou, druhá „Moja vlasť, moja láska“ národna pieseň, neoficiálnou hymnou v dobe sovietskej okupácie, keď bola oficialna estónska hymna zakázaná.

 Text a doslovný slovenský preklad

1.	Mu isamaa, mu õnn ja rõõm, kui kaunis oled sa! Ei leia mina iial teal see suure, laia ilma peal, mis mul nii armas oleks ka, kui sa, mu isamaa!		Moja vlasť, moje šťastie a radosť, aká si krásna! Nenajdem nikdy tu, na tom veľkom, šírom svete, čo bolo by mi milé tak, ako ty, moja vlasť!
2.	Sa oled mind ju sünnitand ja üles kasvatand; sind tänan mina alati ja jään sull' truuiks surmani,  mul kõige armsam oled sa, mu kallis isamaa!		Ty si  ma predsa zrodila a vychovala; tebe stále ďakujem a zostanem ti verný nadosmrti, si mi najmilším, má drahá vlasť!
3.	Su üle Jumal valvaku, mu armas isamaa! Ta olgu sinu kaitseja ja võtku rohkest õnnista,  mis iial ette võtad sa, mu kallis isamaa!		Ať Boh ta opatruje, má drahá vlasť! Nech je tvojim ochráncom a nech dostane veľa požehnania, čokoľvek kedy podnikneš, má drahá vlasť!

Eesti_Sodurilaulik_CD1_-_01_-_Mu_Isamaa,_Mu_Onn_Ja_Room.mp3 (4010 KB)

1. Januára 2011 Estónsko prijalo euro .

1 euro  = 15 EEK

Do Estónska som nestíhla ísť a vidieť estónsku korunu, čo je škoda ale nevadí. Dúfam že Estónsku euro pomôže :)